Prečo sa stále necítim dosť, aj keď na sebe už pracujem?

Pred pol rokom som si myslela, že keď si konečne vyberiem seba, príde pokoj. Že keď začnem ísť svojou cestou, bude to ľahšie. A po šiestich mesiacoch podnikania, tvorby, kurzu a podcastu som si uvedomila, že som si vravela klamstvá. Nie zlomyseľné klamstvá, nie vedomé. Také, ktoré prichádzajú ticho, maskujú sa ako múdrosť alebo skromnosť a ty im veríš, lebo si to počula tak veľakrát, že to prestalo znieť ako klamstvo. Prestalo to znieť vôbec ako niečo, čo sa dá spochybniť. V tejto epizóde prechádzam klamstvá, ktoré som si sama vravela. O uzdravovaní, o sebe, o ceste, o tom, čo znamená pracovať na sebe a čo to nie je. Hovorím o tom, že uzdravená žena nie je tá, ktorú nikdy nič nerozhádže, ale tá, ktorá sa po rozhádzaní vie vrátiť k sebe. Že keď sa ti vrátia staré vzorce, neznamená to, že si späť na začiatku, len si možno na ďalšej vrstve tej istej témy. Že vyhorieť sa dá aj z niečoho, čo miluješ, lebo telo nemá neobmedzený paušál na výkon. A že zaseknutá možno nie si, len si v situácii, ktorá ťa bolí, ale je ti známa, a preto z nej nevychádzaš. Toto nie je epizóda o tom, ako byť dokonalá. Nie je ani o tom, že som prišla na nejaké odpovede, ktoré teraz rozdávam. Je to epizóda, ktorú som si sama potrebovala povedať, lebo tieto klamstvá poznám zvnútra. Stále mi prechádzajú hlavou, keď som unavená, vystresovaná alebo keď sa niečo nedarí tak, ako som čakala. Ak si niekedy pocítila, že robíš dosť a stále to nestačí, ak si si povedala, že si zaseknutá, stratená alebo že ty na to jednoducho nemáš, táto epizóda je pre teba. Nie preto, aby ti povedala, že máš byť pozitívna. Ale preto, aby si si konečne prestala veriť veciam, ktoré ťa brzdia. Pretože práca na sebe neznamená, že budeš vždy v pohode. Znamená, že budeš vedieť, kde si, aj keď nie si.