Piesne zďaleka (Rodný kraj môj)

Text: Peter Bella-Horal: Piesne zďaleka (Rodný kraj môj) V Liptove nad Váhom, v zelenom pobreží — jak ten raj ztratený — rodný kraj môj leží; leží on tam, leží s horami dokola, jak by mu Tatry hruď kolískou len bola. Bo veď tam nejedna dedinôčka malá: jak by ju Tatra mať v náručí držala; nejedna chalúpka v zelenom stromoví: jak vtáčie hniezďatko ukryté vo kroví… Často sa sníva mi, tu v svete cudzenom, že žijem blažený v kraji tom milenom; že hľadím na hory, i nebo nad nimi, doliny rozkošné s mestami drobnými. Že vidím, jak slnce zpoza hôr povstáva, v kráľovskej velebe nad Tatrou si pláva, a svojej koruny zlatými bleskami blaženosť rozlieva šírymi krajami. Blyští sa v potokoch, pozerá na plesá, i orlov nad nimi, čo krútia kolesá, pozerá na srnky, zo žriedla jak pijú, na kozy divoké, čo v Tatrách len žijú. Na bystrý svieti Váh, plte ním letiace, dediny a mestá popri ňom ležiace, stáda i košiare na kvetných lúčinách; na hrady prastaré v smutných rozvalinách. Snívam, že zvona hlas k modlitbe ľud volá; vidím, jak zástupy tiahnú do kostola; čujem zvuk organov s spevami zbožnými: slzy ma zalejú, — spievam tiež za nimi… Vďaka Ti, Bože môj, za Tvoju dobrotu, že si ma v kraji tom prebudil k životu! Ó, ak som zaslúžil, — ak vôľa je Tvoja, daj, nech jednúc hlava spočinie tam moja!