Opustená štôlňa na zlato Štiavnické vrchy

História štôlne siaha do začiatkov 18. storočia, patrí k najväčším banským systémom v Štiavnických vrchoch. Jedna z prvých zmienok je z roku 1748. V období rokov 1880 – 1907 sa z tejto štôlne získalo celkom 105 ton zlata – striebra. V druhej polovici 19. storočia už bolo rozfáraných 10 obzorov s dvojicou slepých šácht s podzemnými konskými gápľami, začiatkom 20 storočia však ťažby postupne poklesli na priemerne 1,5 tony zlato-striebra ročne. Dobývacie práce v bani boli ukončené v roku 1955. V tomto rozsiahlom systéme som prešiel viac ako 12 km a to som neprešiel ani zďaleka všetko. Do zadných častí tohto nádherného labyrintu chodieb, sa nedá dostať kedykoľvek. Zo šácht je na základe počasia vytláčaný oxid uhličitý (co2), ktorý tu pochoval nejedného netopiera. Dostal sa sem cez časti, ktoré boli v tom čase priechodné. Zmena počasia spôsobí, že sa chodby zaplnia vysokou koncentráciou co2. Ktokoľvek odvážny sa tu ocitne v pasci z ktorej niet úniku. V týchto častiach nie je bezpečné zdržiavať sa príliš dlho.