Svajba

Názov: Svajba Inštitúcia: Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Lokalita pôvodu: Závadka Tanec na portáli Slovakiana: https://skr.sk/JBfFk Interpreti - tanec: Slávka Božoková (1973), Jozef Bučko (1964), Alexandra Bučková (1997), Alžbeta Bučková (1968), Anna Bučková (1935), Jana Burejová (2001), Terézia Burejová (1964), Michaela Černická (2002), Mikuláš Drab (1997), Peter Drab (1998), Daniela Drabová (2002), Anna Fabinyová (1974), Ivana Fabinyová (1997), Lenka Geletková (1991), Miriam Geletková (1997), Terézia Geletková (1970), Veronika Geletková (2009), Zuzana Geletková (1999), Anna Karafová (1939), Pavol Kišák (1984), Mária Kišáková (1959), Mária Kišáková (1990), Anna Koťuhová (1968), Katarína Koťuhová (1990), Mária Krajňáková (2002), Elena Pacáková (1944), Simona Pacáková (2002), Veronika Pacáková (1999), Elena Truhanová (1944), Dávid Turčan (2001), Jakub Turčan (1994), Tomáš Turčan (1986), Andrea Turčanová (2003), Helena Turčanová (1964), Erika Turčanová (1998), Katarína Vojtilová (2002), Mária Vojtilová (2008), Juraj Zakucia (2002), Patrik Zakucia (1999), Kamila Zakuciová (2001) hudba: Ján Zakucia (1974) Rekonštrukcia svadby v obci s rusínskym obyvateľstvom na základe informácií z autopsie od najstaršej, ale i strednej generácie. Podľa informátoriek sa svadby konali v nedeľu a predchádzalo im spoločné vitie pierok a vencov v sobotu. V úvode je z dokumentačných dôvodov zaznamenané snímanie party po príchode zo sobáša v sprievode družíc v slávnostných partách, starejšieho so stromčekom - symbolom svadobného sprievodu, družbov s družbovskými ručníkmi a celej družiny. Družice spievajú funkčne viazanú pieseň zo svadobného repertoáru "Kuľalo se jabko", používanú i vo veľkonočnom chorovode. Nasleduje plodnostno-prosperitný úkon, pri ktorom si nevesta hlavu položí na vankúš na svadobnom stole. Družice jej potom snímajú zelený veniec, symbol panenstva, spievajúc funkčne viazanú pieseň "Ach vinku muj, vinku". Prvý družba následne vinšom, obsahujúcim symbolické metafory, oslovuje svadobných funkcionárov (starši starosta, molotši starosta, starša svaška, molotša svaška, starša druška, molotša druška) a pýta si partu. Dialogickou piesňou o ňu vyjednáva s družicami a postupne pridáva výkupnú sumu. Pri vybraných slohách udierajúc o zem kovovou časťou kosy spolu s mladším družbom tancuje odzemokové motívy vo dvojici, držiac sa za ruku (Hajdukovaňe). Družba nakoniec partu získava a licituje o ňu so svadobnou družinou. V závere partu kupuje ženích. Na zázname, zaznamenávajúcom svadbu v skrátenej verzii, nasleduje obrad čepčenia. Ten sa tradične odohrával v osobitnej miestnosti za prítomnosti vydatých žien ako forma zavŕšenia svadobného obradu prechodu a viazal sa k nemu piesňový repertoár, ktorého texty boli formou "ponaučení" do manželského života ("Ked jej začepili") Čepeňe v tradičnej svadbe predchádzal Bravtovski taňec - vytancúvanie nevesty postupne rodičmi, svokrovcami, družbami, družicami, svaškami atd. Za tanec všetci platili do taniera a bravdijan všetkým nalieval pálenku. Išlo o archaickú formu rozlúčky dievky so slobodou prostredníctvom tanečného symbolického obradu. V poslednej sekvencii je zaznamenaná situácia po čepčení, kedy ženy privádzajú začepčenú nevestu a formou tanečného recepčného obradu - lokálneho variantu ženského Kolesa ju prijímajú medzi seba. Pokračujú v speve rovnakej melódie, text sa však mení a reflektuje situáciu. Sledujte nás : Instagram :   / slovakiana.sk   Facebook :   / slovakiana   Navštívte náš web : https://www.slovakiana.sk/