TERAZ TAKTO: “Katastrofa príde, až keď sa do problémov dostanú veľkí hráči," tvrdí J. Kostolný

Stratégovia v EÚ aj USA si to nespočítali? Vojna v Iráne vyhnala ceny na takmer 90 eur za barel ropy, čierny scenár hovorí o 200 dolároch. Ruský rozpočet pritom ráta s príjmom 55 dolárov za barel, všetko nad túto cenu je plus. “Základným zmyslom protiruských sankcií bolo nedovoliť, aby Ruská federácia zarábala na vývoze svojich energonosičov, pretože tieto peniaze používa na financovanie vojny. A my tu teraz vyšpurtujeme cenu ropy na 120 eur za barel. Ruský rozpočet je postavený na 55 dolárov na barel. Všetko, čo je nad 55 je plus a prináša to do štátnej kasy slušné množstvo peňazí, ktoré môžu použíť na to, čo považujú za podstatné,” upozorňuje podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Július Kostolný na paradox súčasnej situácie, keď americko- izraelský útok na Irán zastavil dvadsať percent celosvetového obchodu s ropou a vystrelil jej ceny k hodnotám, na ktorých sa pohybovali v čase energetickej krízy po vypuknutí vojny na Ukrajine. Pritom je dôležité vedieť, že v ruských spoločnostiach obchodujúcich a prepravujúcich ropu a plyn majú podiely firmy z Blízkeho východu a trebárs aj firma British Petrol. Slovensko má problém s dodávkami ruskej ropy, ktorá prestala tiecť z údajne poškodeného ropovodu Družba na území Ukrajiny už od konca januára. Náhradným zdrojom pre slovenskú rafinériu mal byť dovoz arabskej ropy cez ropovod Adria z chorvátskeho terminálu Omišalj. “Pre nás je to zničujúca kombinácia týchto dvoch faktorov. A nemáme dosah na to, aby sme to nejakým spôsobom vyriešili. Sme vnútrozemská krajina, na rozdiel od Poľska, Nemecka a ostatných západných krajín, nemáme prístup k moru.Je jasné, že každý dobrý obchodník by mal mať diverzifikovaný dovoz strategických surovín aspoň z dvoch, troch zdrojov. Slovnaft, podľa slov pána Világiho, investoval 200 miliónov euro do rozšírenia kapacity ropovodu Adria, ktorý dostáva ropu z arabských krajín a posúva ju ďalej do Maďarska a na Slovensko. Napriek tomu, dodnes nebola urobená kvalifikovaná skúška kapacity Adrie. Chorvátsko má svoju spotrebu, Maďarsko má svoju spotrebu, a my tiež máme nejakú svoju spotrebu. Ale dodnes sa nevie, aký je technicky možný objem dopravy cez Adriu,” vysvetľuje Július Kostolný. Dodáva, že práve prípad dovozu cez ropovod Adria ukazuje, ako to funguje v Európskej unii: “Chorvátsko nám diktuje prepravné náklady, ktoré sú trikrát väčšie ako Rakovsko alebo Nemecko. Čo je nepochopiteľné. Na jednej strane investujete do rozšírenia, ale navyše ešte máte zaplatiť trikrát viac.” Fakty o ruskej rope a detaily o tom, kto všetko na nej v Európe zarába stavajú sankčný systém do iného svetla. O téme v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou hovoril podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Július Kostolný.