Statočný Said (1969)

Emília Drugová: STATOČNÝ SAID (rozprávková hra na motívy rozprávky z Tisíce a jednej noci). *** Osoby a obsadenie: Said: Ľubo Roman jeho otec: Samuel Adamčík jazdec: Arnošt Šebesta Almazor: Alojz Kramár zbojníci: Ondrej Nemčok a Vladimír Minarovič Kalum: František Dibarbora víla: Jela Lukešová vezír: Ivan Letko kalif: Karol Machata zlodeji: Vladimír Štróbl a Gustáv Legéň starký: Vladimír Durdík). *** Redakcia: Emília Drugová Zvuková spolupráca: Ada Rehorová a Mária Vrancová Réžia: Juraj Haľama. Pripravil Československý rozhlas Bratislava v roku 1969. *** EMÍLIA DRUGOVÁ (* 9. júl 1933, Vavrišovo, okr. Liptovský Mikuláš – † 8. júl 2006, Bratislava), dramaturgička. Absolvovala štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1965). V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracovala v rokoch 1955 -- 1995, z toho ako redaktorka programov pre najmladších poslucháčov (1955 – 1963), po roku 1963 ako dramaturgička rozhlasových hier začala vytvárať koncepciu vysielania pre deti a mládež s dôrazom na pôvodnú tvorbu, v 70. rokoch pripravovala rozprávkové hry, od 80. rokov sa venovala aj hrám pre staršiu mládež. Do vysielania pripravila okolo 400 hier, spolupracovala s mnohými významnými rozhlasovými autormi a spisovateľmi (Ivan Izakovič, Hana Zelinová, Elena Antalová, Elena Bauerová, Ján Číž, Kveta Slobodníková, Jozef Repko, Dušan Kužel, Ján Uličiansky, Emil Filo, Marína Čeretková-Gallová, Rudolf Dobiáš, Helena Križanová-Brindzová, Július Farkaš a i.). Výrazne sa zasadila, aby bývalý politický väzeň Rudolf Dobiáš mohol v 70. rokoch písať pre rozhlas rozprávkové hry. Za dramaturgickú tvorbu bola viackrát ocenená na festivaloch rozhlasových hier – hlavná cena na Festivale pôvodnej rozhlasovej tvorby – Ján Uličiansky: Tik-tak, (1977), Emil Filo: Čudná rozprávka (1981), Dušan Kužel: Ale veď ja mám pravdu (1985). Zdramatizovala významné prózy svetovej literatúry pre rozhlasové vysielanie: Charles Dickens: Veľké nádeje, 1978; Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Hráč, 1982. Prekladala aj rozhlasové hry z češtiny (Ludvík Aškenázy), z ruštiny a poľštiny. Preložila životopisnú knihu Leonida Grossmana Dostojevskij (1979). *** POZNÁMKA: Z dôvodu starších zvukových záznamov, ktoré sú často sprevádzané rôznymi rušivými prvkami (šum, brum, praskanie...), prechádzajú všetky nahrávky dodatočnou zvukovou úpravou v snahe dosiahnutia čo najlepšieho pocitu z počúvania. Nahrávky alebo časti nahrávok, ktoré sú vyhodnotené spoločnosťou YOU TUBE ako "chránené autorskými právami" nezverejňujeme. Ďakujeme za pochopenie.