DFS Hájenka – Don Šajn

DFS Hájenka a jej jedinečná úprava starej hry potulných bábkarov na území bývalého Československa o Donovi Šajnovi z pera Juraja Hamara, ktorého inšpirovala hra bábkarskej rodiny Anderlovcov. Tradičné bábkové divadlo o Donovi Šajnovi má tri dejstvá a Hájenkári ho hrajú s tradičnými marionetami. Je to „strašná tragédia o nezdárnom synovi Donovi Šajnovi, ktorý otcovi v kockách, kartách celý majetok premrhal. Keď to uvidela jeho chorá matka, v okamihu skonala. V súboji o majetok mečom prebodol svojho otca, za ktorým stála jeho sestra a aj ona jednou ranou na zem mŕtva padla.“ Celý príbeh sa odohráva v obci Kozárovce na Tekove, kde má potulné bábkové divadlo prísť. Miestne deti sa začnú hrať na panský dvor, vojakov, ale na záver sa aj tak vrátia ku svojej obľúbenej Friškej z Kozároviec. Zatancujú si historické, ale aj ľudové tance. Tanečná interpretácia tradičných tancov staršej vrstvy i kostýmy rešpektujú lokálne prejavy tradičnej kultúry v danej lokalite. Pri tanečnej príprave detí pedagógovia DFS Hájenka vychádzali z poznatkov, ktoré nadobudli na stretnutiach s nositeľmi tradícií z Kozároviec. Choreografia Friškej je kolektívnym dielom vedúcich a detí založeným na riadenej improvizácii. Deti pri hre „na pánov“ interpretujú tanečné formy hornouhorskej šľachty a využívajú rekvizity, ktorými by sa priblíži k šľachtickému dvoru. Autorom choreografií historických tancov je Radovan Timko. Tanečníkov sprevádza detská ľudová hudba Hájenka, ktorú vedie Zuzana Pokorná. Hudobný materiál čerpala z dvoch historických zbierok z územia dnešného Slovenska: Vietorisova tabulatúra a Zbierka Anny Szirmay-Keczer. Hľadala témy, ktoré by sa dali – vzhľadom na ich melodiku, tonalitu a charakter – považovať za prienik hudby tanečných zábav hornouhorskej šľachty a ľudových tancov. V rámci hudobného spracovania bola snaha o čo najmenší zásah do historického materiálu. Forma, inštrumentácia a harmonizácia je jednoduchá a vychádza z hudobných foriem a princípov harmonizácie ľudových piesní staršej vrstvy. Harmonizácia témy z Vietorisovej tabulatúry je vedená zapísanou basovou linkou. Inštrumentácia je zároveň daná zložením detskej ľudovej hudby a interpretačnými možnosťami jej jednotlivých členov, preto nepredstavuje akúsi repliku historického nástrojového zoskupenia. Marionetové divadlo má veľmi dlhú históriu v Českej republike a na Slovensku. Dá sa vystopovať hlboko do ranného novoveku. V roku 2023 sme oslávili 10. výročie zápisu prvku nehmotného kultúrneho dedičstva – Tradičné bábkarstvo na Slovensku – do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Aj preto sa Hájenkári rozhodli pripraviť pásmo s tradičným bábkovým divadlom, ako nosnou témou. Audiovizuálny záznam: Peter Zákuťanský.