Keď svieca dohorí

Keď svieca dohorí Dni sú len para, čo mizne v hmle, čas má v rukách Ten, čo večný je. Smiech aj slzy, každý života pád, Boh pozná zmysel všetkých ciest a strát. Keď srdce nesie ťažký kríž, a noc je bližšie než nový svit, vtedy znie hlas, čo nemlčí: „neboj sa, Ja ťa neopustím.“ Raz nastane ticho, svieca dohorí, život zhasne jak svetielko v tmách. No v Božích rukách nič sa nestratí, tam smrť sa na nový život premení. Nie sme len prach a krátky dych, Boh nás má v dlaniach zapísaných. Keď sa uzavrie cesta pozemských dní, v Ňom nový začiatok sa rodí. Kríž nebol koniec, hrob prázdny je, už nastal čas novej nádeje. Vzkriesený Pán nás domov volá, tam, kde bolesť končí a láska vládne. Raz nastane ticho, svieca dohorí, život zhasne jak svetielko v tmách. No v Božích rukách nič sa nestratí, tam smrť sa na nový život premení. V Tvojej nádeji dvíham zrak, smrť nemá moc, len Ty ju máš. Ježiš žije, On z hrobu vstal, svojím víťazstvom nám život daroval. Keď raz utíchne dych našich dní, Jeho láska nás nikdy neopustí. V Božích rukách príbeh nekončí, smrť je len bránou k večnosti. V Božích rukách pokoj nájdeš tam, kde bolesť mlčí, strach už nemá hlas. Keď svieca dohorí a príde deň, v Jeho láske zostaneme — navždy v Ňom.