Hrad Branč ´24, Branč Castle

Branč alebo Brančský hrad sú zrúcaniny hradu, ktoré sa nachádzajú v Myjavskej pahorkatine na homoľovom kopci vo výške 475 m n. m., priamo nad miestnou časťou obce Podbranč, Podzámkom. Pohraničný hrad, strážiaci cesty cez Malé Karpaty na Moravu dal postaviť magister Aba[4] z Hlohovca v rokoch 1251 – 1261. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1317. Hrad sa rozkladá na ploche približne 7 500 m² vo výške 473 m n. m. Je rozdelený na dve časti: dolný hrad a stredný hrad. Stredný hrad je od dolného výrazne oddelený suchou priekopou, ktorá je už miestami zasypaná suťou z hradieb stredného hradu. Stredný hrad sa funkčne delí na dve časti: severné nádvorie stredného hradu a obytná palácová časť. Bolo tu 40 izieb. Na západnom nádvorí dolného hradu (pri pomníku) bola studňa, dnes však po nej nie sú žiadne stopy, pretože je zasypaná. Na hrade sa vystriedalo asi 40 majiteľov. Medzi najznámejších patria: Matúš Čák Trenčiansky, uhorský kráľ Karol Róbert, Matej Korvín, český kráľ Ján Luxemburský, Žigmund Luxemburský, Stibor zo Stiboríc. So Žigmundom Luxemburským sa spája rozsiahla prestavba hradu. Výsledkom bol typicky gotický skalný hrad. Posledným vlastníkom bol František Ňári. Ten sa po konvertovaní na katolícku vieru okamžite angažoval pri prenasledovaní príslušníkov iného vierovyznania. Najmä jeho zásluhou boli na hrade väznení kalvínski a evanjelickí kňazi, ktorí zomreli v jamách (väzenie po obvode múru) a majú na hrade pomník. V roku 1752 vlastnil hrad tzv. brančský kosesorát. Po vybudovaní kaštieľa v Sobotišti zostal hrad opustený, chvíľu na ňom zostal kastelán. Keďže bol hrad opustený, ľahko ho napadli a vypálili Turci.